PRVÝ DEŇ a čo potom...
Nedávno som bola požiadaná o vyjadrenie sa k téme o nastupujúcich prvákoch, tak by som sa aj s Vami chcela podeliť o myšlienky, ktoré sa mi zdajú byť dôležité, ak ste v situácii, že sa status Vášho dieťatka v týchto dňoch zmenil na predškoláka alebo na školáka, ale chcem aj spomenúť deti, ktoré už majú skúsenosť a vedia, čo ich čaká.
Začínam s témou ŠKÔLKA
Čas nástupu do škôlky je prvým veľkým medzníkom zmeny v živote Vášho dieťaťa.
Čo sa asi deje v hlave Vášho dieťatka? Skúsim sa teraz zahrať na malé dieťa a napíšem to podľa toho ako to zvyknem vidieť..
„Mojej mame sa potia ruky a je nejaká čudná, trasie sa jej hlas a veľmi silno ma objíma, hovorí mi, že tam budem sám a mám počúvať, čo pani učiteľka hovorí, budem tu mať nových kamarátov.. Potom pre mňa príde. Odchádza, buchnú dvere a ja ju viac nevidím, som tu sám, som tu bez mamy..“
„Moja mama sa usmieva, rozpráva sa so mnou, pýta sa ma, čo si myslím, že v škôlke bude? Mám nový batoh, hovorí, že je na mňa hrdá, je tu síce veľa detí, nová teta sa tiež usmieva, ale mama sa s ňou v pohode rozpráva, mama sa mi pozrela do očí a verí mi..“
A takto by som mohla pokračovať ďalej...
Vnímanie rodiča
Znie nám to hrozne, keď počujeme alebo vidíme, že Vaše dieťa je niekde samé a opustené od Vás- mám a otcov, ktoré sú tak dôležité v životoch detí. Často sa rodič cíti bezmocný a má pocit, že opúšťa svoje dieťa. Vaše miesto však zostáva stabilné! Vytvorili ste s ním bezpečnú väzbu, ktorú neohrozí ani odlúčenie, dieťa len potrebuje vedieť, že jeho domov, jeho bezpečie zostáva neohrozené.
Nechávate len voľnejšie lano, ale spojení zostávate stále. Nechávate Vaše dieťa spoznávať svet samé, bez Vás. Dávate mu možnosť získať nové zážitky a skúsenosti, jeho hranice poznania sa rozširujú. Čas bez Vás môže byť rovnako zaujímavý a zábavný. Škôlka je prvou stanicou, kde dieťa spája normy a pravidlá vlastnej rodiny s normami spoločnosti.
Dieťa cíti, že sa deje niečo výnimočné, a Vy buďte s ním, ak máte strach, môžete sa oň podeliť, že aj pre Vás je to vzrušujúce a niečo nové, nepotláčajte v sebe pocity a neklamte dieťa, že už na to dozrelo a teda si „zvykne“. Áno, každé dieťa si časom zvykne, ide len o to, akú informáciu si zakóduje, s akou sebaistotou bude vstupovať do nových ďalších životných etáp.
Predškolské zariadenie je prvé miesto, kde sa dieťa musí prispôsobiť novým pravidlám, ktoré sa môžu alebo nemusia zhodovať s pravidlami, aké sú doma. Dieťa si prináša určité základné normy, ktoré si osvojilo doma, v škôlke sa učí sebaregulácii vlastného správania, hoci stále je ešte v EGO fáze, je vedené k spolupráci, čím sa rozvíja aj jeho sebaovládanie a schopnosť vcítiť sa do svojich kamarátov.
Dieťa tu a teraz
Ak má Vaše dieťa obavy a strach, buďte tí, ktorí príjmu jeho strach a nenahradia jeho pocity niečím pozitívnym, čiže nepopierajte pocity.
Počúvajte Vaše dieťa, neodbite ho „aha a jasné.“
Ak ste sa teda rozhodli, že Vaše dieťa nastúpi do predškolského zariadenia, nemeňte svoje rozhodnutia zo dňa na deň. Ak plače, objímte ho aj keď situácia zostáva nemenná.
Ak niečo zvládne, oceňte to, čím ho vediete k samostatnosti.
Aj keď my nastúpime do novej práce, ako sa tam cítime prvý deň? (skúste si to predstaviť- napr. každý každého pozná, som tu sám, spriatelím sa, ako budem vychádzať so šéfom, zvládnem úlohy na mňa kladené...atď). Nebuďte prehnane prísni a nepodceňujte a ani nepreceňujte jeho strach a obavy. Buďte oporným stĺpom pre Vaše dieťa.
Je to stále dieťa (nie je to malý dospelý) nemá toľko zážitkov a skúseností, regulačných mechanizmov, myšlienkových operácii a stratégii, aby sa tak rýchlo prispôsobilo novej situácii. A teraz poďme k pozitívnym informáciám. Vaše dieťa nie je samé, je tam odborník pedagóg, ktorý by mal mať otvorenú náruč pre dieťa, prijať jeho pocity. Verím teda, že Vaše dieťa nie je samé v kúte, ale našlo láskavú a nežnú náruč a nie odmietnutie, aj keď sa dieťa hnevá a plače, že chce byť s mamou. Vaše dieťa trávi čas s odborníkom, ktorý miluje prácu s deťmi a preto je dôležitá dôvera v neho. Verte mu, že to, čo robí, robí dobre a rád. Plač je komunikačný nástroj, nebojte sa toho, ak aj vyroní slzičku, Vy dôverujte Vášmu dieťaťu. Hlavne však komunikujte s pedagógom, správna komunikácia a dôvera pomôže a uľahčí proces adaptácie.
Môžete si vytvoriť špeciálny pozdrav- tajný pozdrav iba pre Vás, dohodnite si čas, kedy pre dieťa prídete. Ak má dieťatko svoju obľúbenú hračku a škôlka to umožňuje, nech si zoberie svojho „kamaráta“, ktorý je tam s ním.
V prípade ťažšej adaptácie:
Ak to škôlka umožňuje, môžete nejaký čas pobudnúť v priestoroch škôlky, kde dieťa cíti Vašu prítomnosť, snažte sa však byť „neviditeľný“, aby to nenarúšalo program triedy, ukázať- povedať čas napr. 15 min, (keďže asi nie je zorientované v hodinách), kedy budete musieť ísť.
Je možné, že dieťatko, ktoré sa ťažšie adaptuje, bude plakať a prehovárať Vás, ale dodržte hranice, rozlúčte sa a dôverujte pedagógovi.
Čas po škôlke:
Hrajte sa s ním doma- Hra je najlepší komunikačný prostriedok dieťaťa. Nechajte ho vybrať si hru akú dieťa chce a hrajte sa s ním aspoň 30 minút intenzívneho času, nech nič iné nie je v tej chvíli dôležité, iba Vy a Vaše dieťa. Nechajte ho odžiť a vyjadriť jeho pocity, čokoľvek chce v hre robiť (samozrejme NIE biť Vás, seba alebo ničiť hračky), dovoľte mu jeho pocit dať zo seba von. Ak chce búchať, dajte mu vankúš a nech búcha, Vy to prijímate a to je pre dieťa dôležité. Ja odporúčam hranie a aj hry s plastelínou a pieskom.
Doma dbajte na dodržiavanie hraníc, hranice prinášajú dieťatku bezpečie a istotu.
Veľa som písala, o deťoch a rodičov, ktorí majú obavy a strach z nových začiatkov..
Sú však deti, ktoré sa do škôlky tešia, nastupujú s radosťou a sú samé pripravené spoznávať nový svet. Nechajte ich sa odpútať sa a potom Vám budú rozprávať zážitky a Vy budete hrdí, že máte doma rozhodné a samostatné dieťa, ktoré je schopné niesť zodpovednosť.
Čas v škôlke je pre dieťa veľmi dôležitý, ale čas s Vami doma po škôlke je výnimočný a nechajte doma plynúť jeho fantáziu, ako vníma nový svet, ktorý už sledujete z rozprávania. Nech nové začiatky prinesú do života Vášho dieťatka sebaistotu, rozhodnosť a schopnosť riešiť situácie sám.
